Táto otázka alebo, ak chcete hypotéza, ma napadá aj v kontexte posledného víkendu, kedy z úst cirkevného predstaviteľa odzneli slová, ktoré sa týkajú nadchádzajúcich prezidentských volieb. Konkrétne mám na mysli „Sviatočné posolstvo“ odvysielané vo verejnoprávnej RTVS, kde sa občanom krajiny prihovoril nitriansky emeritný biskup Ján Chryzostom Korec. Jeho slová som počúval veľmi pozorne. Pán biskup opäť raz dokázal, že je skvelým rehoľníkom, človekom a v neposlednom rade aj rétorom, pretože jeho slová o historickom odkaze vianočných sviatkov, cyrilometodskej tradícii a vlastných životných cestách od jezuitov, cez štúdium filozofie v Brne, až po spomienky na perzekúciu komunistickou mocou, vo mne zanechali silné pocity. Obzvlášť som ale spozornel, keď prišla téma prezidentských volieb. Úprimne povedané, veľmi ma to neprekvapilo (aj kvôli tomu, čo píšem v úvode), ale aj napriek tomu som bol veľmi zvedavý, čo pán biskup k tejto politickej otázke povie. Iste, pán Korec je nepochybnou morálnou autoritou, ale ruku na srdce, kto z nás nespozornie, ak sa cirkevný predstaviteľ chce vyjadriť k politickým otázkam? Navyše, jedná sa o prezidentské voľby, ktoré sú už naozaj za dverami. Kardinál Korec však okrem zdôraznenia faktu, že prezident má veľké poslanie, vymenoval aj radu osobnostných predpokladov, ktorými by sa mal budúci prezident podľa jeho názoru vyznačovať. Nezabudol pritom spomenúť, že tento človek by mal byť zrelou, vzdelanou a skúsenou osobnosťou, ktorá by mala mať rada a byť hrdá na slovenský národ, na jeho štátnosť a tradície. Tiež zdôraznil, že budúca hlava štátu by mala mať schopnosť zjednocovať krajinu, vládu aj parlament. Dovolí si konštatovať, že tieto spomenuté parafrázy pána kardinála sa nijak veľmi nelíšia od predstáv väčšiny obyvateľstva, s čím budete zrejme súhlasiť. Osobne som však dokázal (a možno sa mýlim) v jeho slovách čítať aj medzi riadkami a ako som si tak uvedomoval súvislosti, spozornel som. Kto má totiž schopnosť zjednocovať vládu a parlament? V aktuálnom rozložení politických síl to kandidát opozície zrejme nebude.
Moje myšlienkové pochody ešte viac rozprúdili nasledovné slová pána kardinála, kde bol ešte konkrétnejší. Pripomenul, že doteraz eviduje 11 kandidátov, ktorí majú rôzne preferencie. Ale ako vraj v tlači čítal, v krátkom čase pribudne dvanásty kandidát, ktorého preferencie naznačujú, že spĺňa menované charakteristiky a predpoklady na hlavu štátu, ktoré menoval.
Presne v tomto momente som zostal trochu v pomykove. Chcel nám kardinál Korec nenápadne naznačiť, že on si želá za prezidenta Roberta Fica? Alebo si len voľne a nezáväzne zauvažoval? Alebo povedal trochu viac ako pôvodne chcel? Neviem, a preto to tu vlastne píšem. A navyše, zaujímal by ma aj názor každého, kto by sa rád v diskusii do rozoberania mojich úvah zapojil. Aby som bol objektívny, TU nájdete odkaz na záznam zo „Sviatočného posolstva", ktoré som sledoval a na základe toho som sa rozhodol na túto tému písať.
Keď si ho pozriete a možno ešte raz si prečítate moje riadky, napíšte mi prosím, či som slová kardinála pochopil správne, budem povďačný. Ak som ale počúval dobre, správne som slová pána Korca pochopil a celý kontext vyznieva aj Vám podobne, potom považujem tento konkrétny moment za ďalší prípad zasahovania katolíckej cirkvi do slovenskej politiky. Tá má na to samozrejme nárok, veď občianske slobody a práva platia aj pre ňu. Nekritizujem teda výroky pána kardinála. Veď tak ako on, aj my ostatní máme právo si urobiť na vec svoj názor. Zaujíma ma však, aký máte na to názor Vy ostatní? Mala by existovať v tejto veci pre cirkev nejaká hranica? Mala by sa k politike cirkev vôbec vyjadrovať ? Podľa mňa nie, úlohou cirkvi je pomáhať ľudom, viesť ich ku kresťanským hodnotám. Aký máte na túto tému názor Vy?